Report: Spartan Race 2013 (Miki)

Report: Spartan Race Sprint

Place: Top Secret

Date: 28.09.2013

Objective: dôjsť do cieľa

„We finished. Can you?“

Krásneho jesenného rána sme sa vydali (2LT. Kotalík a MSG. Oláh) na cestu, ktorá mala zmeniť naše životy navždy. Jednalo sa o úplne nový zážitok zvaný Spartan Race Sprint. Zdravotný stav MSG. Oláha nebol najlepší, no keď zvládol tento pretek, zvládne čokoľvek. V prvom rade je to o presvedčení samého seba, v druhom rade o východisku z vlastnej komfortnej zóny, čo pri plnení povinností v rámci operácii AS SF ODA 067 nie je ničím neobvyklým.

Príprava na samotný závod prebiehala formou zahrievania jednotlivých partií tela, rozcvička a strečing sa ukázali ako veľmi dôležité.

Po vyštartovaní nás čakala štandardná dymovnica a po nej dlhý rovný kopec, ktorý je potrebné zdolať. Niekoľkominútové stúpanie v pokluse znamenalo prvú záťaž na organizmus, ktorý sa zahrial a pripravil na náročnejšie prekážky. Prvou bol stoh slamy, ktorý bolo potrebné prekonať, čo nebolo nič extrémne namáhavé. O niekoľko desiatok metrov nasledovala približne 2,3 metra vysoká stena, ktorú bolo potrebné prekonať, čo taktiež bolo zvládnuté. Tretia prekážka však už bola o niečo zákernejšia, hlavne pre jedincov s klzkými dlaňami, prípadne slabšou vrchnou časťou tela. Jednalo sa o rúčkovanie, dlhé približne 10 metrov. Po prekonaní tejto prekážky sme sa dostali na vrch kopca, nasledovala krátka rovinka a klesanie, nasledované prechodom po približne 10cm vysokej esíčkovitej lište širokej približne 5cm, dôraz bol na balans jednotlivca, ktorý však po prvotnej fyzickej námahe bol do určitej miery rozhodený. Klesanie a prekonanie spevnenej cesty znamenalo ďalšiu prekážku, tentokrát sa jednalo o vrecia s pieskom o hmotnosti 15 kg, ktoré bolo potrebné najskôr vyniesť do extrémne strmého kopca a následne vrátiť na pôvodné miesto – kritický bol zostup z kopca, kde hrozilo poranenie kolien, členkov či chodidiel. Následné stúpanie znamenalo približne kilometer a pol dlhý úsek bez prekážok, po vystúpaní na kopec bolo potrebné prebehnúť po vrstevnici k občerstvovacej stanici, kde bolo možné doplniť tekutiny. Okolie predstavovali nádherné vinohrady, v spojení so slnečným počasím sa jednalo o pekný obraz miestnej krajiny. Následné klesanie a prebeh cez obývanú dedinu nás priviedlo k vertikálnej lezeckej stene, dlhej približne 10m, ktorú bolo potrebné preliezť a na konci cinknúť na zavesený zvonček. Prekonanie prekážky nás posunulo na rovinu – bahnité pole, ktoré bolo nasledované sériou približne štyroch rozbahnených kopcov striedaných vodnými priekopami, voda bola príjemne chladná a v niektorých miestach dosahovala až po krk. Schladenie padlo vhod, pokračovali sme v tempe k nasledujúcej prekážke, ktorou bola traktorová pneumatika, ktorú bolo nutné prevrátiť a následne prevrátiť späť na pôvodné miesto. Nasledoval prebeh polovicou trate, ktorý bol sprevádzaný prekonaním približne dva metre širokého potoka. Nasledoval beh kukuričným poľom, ktoré bolo nádherne rozbahnené a priviedlo nás k ďalšej prekážke – ťahaniu traktorovej pneumatiky. Po absolvovaní prekážky nás čakal beh do lužného lesa, v ktorom sme prebrodili tmavý močiar a narazili na ďalšiu prekážku – prekonanie závesnej siete z lán s priemerom približne 3cm. Prekážka prekonaná – výbeh z lesa a križovanie druhého potoka znamenalo beh po rozbahnenom chodníku, na ktorom bolo nutné prekonať asi päť preliezavacích prekážok, nasledoval zostup do potoka a jeho pozdĺžne brodenie približne 30 metrov nasledované vybehnutím z potoka a jeho prekonaním na druhú stranu. Pred očami sa nám črtal cieľ, no do cieľa bolo potrebné prekonať ešte nejakú tú prekážku. Šplh na lane nasledovalo o niekoľko metrov ďalej plazenie sa pod ostnatým drôtom – kto nezažil 50 metrov v bahne ten nepochopí. Jednou z posledných prekážok bolo prekonanie Áčkovej strechy, pred ktorou sa vytvorila fronta a stánie v studenej vodnej prekážke, ktorá bola pred samotnou strechou nepomáhalo svalstvu. Prichádza obľúbená disciplína – hod oštepom – slamený panák predstavuje terč. Predposlednou prekážkou bolo prekonanie otvoreného ohňa, ktorý bol nasledovaný poslednou prekážkou dňa – dvoma gladiátormi s palicami, ktorý mali za úlohu zraziť vyčerpaných pretekárov z oslabených nôh a znepríjemniť im tak dobeh do zaslúženého cieľa. Na cieľovej čiare nasledovalo prijatie medaile za dokončenie preteku a trička, nasledovalo odmasírovanie kŕčov a očistenie od nánosu bahna, ktoré bolo všadeprítomné.

Čo dodať na záver, 2LT. Kotalík si počínal extrémne dobre a bol oporou a povzbudením pre svojho spolubojovníka, v konečnom dôsledku sme zvládli všetky prekážky a dostali sa do zaslúženého cieľa.

Poznámka na záver: za neprekonanú prekážku bola penalizácia 30 burpees, na konci dňa som mal na konte 150 burpees.