Report operace Del Cuervo

Place: Top Secret

Date: XX.XX.2015

Main objective: prerušenie dodávok drog na územie vlastného štátu

Critical partial objectives: nadviazanie kontaktu s priateľskou jednotkou, utajené prekonanie hranice, nadviazanie kontaktu s informátorom, pozorovanie bodu záujmu, utajený presun do hraničnej oblasti, transport informátora do cieľovej bezpečnej oblasti

“Victorious warriors win first and then go to war, while defeated warriors go to war first and then seek to win.”

Sun Tzu

Part I

Príprava na očakávanú operáciu Del Cuervo prebieha podľa plánov, štvorčlenný fireteam pripravil plán postupu a zaistil potrebný materiál. Musí sa počítať s dlhými presunmi a podľa toho je potrebné zabaliť potrebnú výstroj, jedinou otázkou je vybalancovanie pomeru váhy a úžitkovej hodnoty daného vybavenia. Najťažšou položkou na zozname je samozrejme voda, toľko potrebná pre fungovanie fireteamu v teréne. Dehydratácia je najväčší nepriateľ. Najväčšími a zároveň najľahšími položkami sú spacáky. Na celý fireteam sú k dispozícii dva kusy, spať sa bude po buddy teamoch. Predposlednou dôležitou položkou je pozorovacia technika, ktorá pozostáva z monokuláru so statívom, pozorovacieho binokuláru a fotoaparátu. Pre potreby prísunu energie je k dispozícii desať kusov potravinových dávok MRE. Vystačia na zahnanie pocitu hladu, dodajú energiu a pozdvihnú náladu tela i ducha. Morálka je dôležtá.

Príchod na utajenú základňu v malej dedinke vzdialenej niekoľko kilometrov od hranice prebiehal v znamení očakávania. Očakávania neočakávaného. Nikto z fireteamu CPT Patras, 2LT Kotalík, 1SG Oláh a RCT Forman nevedel, do čoho sa práve hodlá pustiť.

Okamžite po dokončení príprav sme odvedení do briefingovej miestnosti, kde stretávame jednotky ALFA a CHARLIE. Briefing je stručný a jasný. Dodáva nám lepší pohľad na situáciu a informácie potrebné pre úspešné naplnenie misie. Po podpísaní poslednej vôle sa odoberáme do čakajúceho lietadla. Nikto z nás neverí, že by sa jeho posledná vôľa mala naplniť. Lietadlo štartuje. Člen posádky pri bočných dverách sa snaží rozprúdiť konverzáciu a vtipkuje. Nikomu z nás to neprekáža, no zároveň s ním nikto neprehodí viac ako pár slov. Všetci sa koncentrujú na nasledujúcich niekoľko minút, ktoré budú kritické. Bezpečne pristáť, všetko zabaliť, skontrolovať výstroj a lokalizovať kolegov z fireteamu. Úspešný začiatok misie je dôležitý. Lietadlo letí nízko, kopíruje terén. Nevidíme to, ale cítime, ako sa každú chvíľu prudko nakláňa, letíme v doline rieky. Osvetľuje nás červené svetlo. Je čas. Farebná zmena a zelená dióda reže oči. Prvá skupinka je vysadená bez komplikácii. Letíme niekoľko minút ďalej. Druhá skupinka skáče. Po pár minútach sme na rade. Vyskakujeme.

Oči sa snažia zvyknúť si na tmu. Pristál som v poriadku. Niekoľko metrov od mojej dopadovej pozície je cesta. Postupujem k dohodnutému miestu stretnutia. Celý fireteam sa schádza a plánuje prvú časť cesty. Vyrážame. Terén je otvorený, zahaľuje nás noc. Bezmesačná noc. Oči si postupne zvykajú na tmu, trvá im to niekoľko minút. Vidíme obrysy muža pred sebou, prípadne jemné svetlo z tiger eyes. Prechádzame okolo dediny, predierame sa lesnými cestičkami a rigolmi, ktoré nám v tme a bez svetla postup komplikujú. Niekoľko lúk a niekoľko lesných predelov nám kráti cestu k prvému bodu nášho záujmu. V diaľke vidíme hranicu a svetlá hraničnej dediny. Niekoľkokrát zastavujeme v bezpečí lesného predelu, kde pozorne počúvame a skenujeme svoje okolie. Doplňujeme životodarné tekutiny z camelbakov a dopujeme hroznovým cukorm. Ide sa ďalej. Cesta sa otáča z klesania a my stúpame do mierneho kopca. Predel je tvorený bažinatou roklinkou, ktorú musíme prekonať. Dovoľujeme si na pár sekúnd rozsvietiť červené čelovky a opatrne prekonávame priehlbinu s vodou. Svah je strmý a na jeho opačnom konci sa les mení na zarastenú lúku, nad ktorou stojí osamotený rodinný dom. Double time. Prebiehame otvoreným terénom a stúpame po poli do kopca, ktorý sa zdá byť nekonečný. Riziko kontaktu narastá geometrickou radou. Po  dosiahnutí lesného predelu sa dostávame na druhú stranu malej rokliny a oddychujeme. Hydratácia a cukor, najlepší priatelia človeka, ktorého organizmus pracuje na 120 percent.

Zrazu zo siedmej hodiny počujeme jemné praskanie a hlasy, ktoré postupne silnejú. Každému z nás je jasné, že nech sa jedná o priateľskú jednotku alebo nepriateľa, nemôžeme sa prezradiť. Opatrne vstávame a zrýchlene sa presúvame cez otvorený terén do bezpečia ďalšieho lesného porastu. Napäto počúvame. Noc a ticho. Všetko v poriadku. Po vystúpaní niekoľkých výškových metrov nachádzame cestu, ktorou sa dostaneme až na miesto prekonania hranice. Postupujeme rýchlo a nehlučne. Každému z nás vŕta v hlave otázka, kto nás na mieste bude vítať. Ak vôbec niekto. Čas nášho presunu je excelentný, prekonávame vlastné očakávania. Ideme na 150 percent. Cesta sa stáča z kopca a mieri k hraničnej rieke. Po niekoľkých sto metroch sme na mieste. Dve okrúhle nádrže a betónové konštrukcie v tvare písmena A, pár metrov od tejto idylky ticho plynie hraničná rieka. Teplota rapídne klesá. Nikoho nikde . . . Opatrne skúmame oblasť a rozvíjame plán, ako budeme postupovať ďalej. Jednotka zodpovedná za prepravu na druhú stranu hranice ešte nedorazila. Rozdeľujeme sa na buddy teamy. Jeden stráži, druhý oddychuje v dlhom betónovom plote, oba buddy teamy mrznú. Striedame sa takto po polhodinových intervaloch.

Po dvoch hodinách rozhodujeme, že s ohľadom na meškanie druhej jednotky je čas pokúsiť sa dať telu aspoň trochu odpočinku. 2LT Kotalík a 1SG Oláh vyberajú spacáky z vodeodolných obalov a zaľahávajú. Obaja sa tešia do tepla. 15 minút spánku. Po uplynutí tejto doby sú vytiahnutí z konfortu vyhriateho spacáku. Prvý pocit tela - zima. Sme pri vode. Spriatelená jednotka dorazila, no ešte stále nemáme čln. Hľadanie je namáhavé a niekoľkokrát sa každému z nás podarí prepadnúť do mrazivého močiaru, ktorý obklopuje tečúcu rieku. Zmrznuté šnúrky topánok cinkajú o zmrznuté bojové uniformy. Po niekoľkých desiatkach minút nachádzame nafukovací čln. Noc nám poskytuje dostatočné krytie na jeho nafúknutie a následný bezproblémový presun po rieke na druhú stranu hranice. Druhá jednotka zaisťuje oba brehy a po niekoľkých minútach sme na opačnom brehu. Opúšťame relatívne bezpečie studeného údolia rieky a vydávame sa na miesto prvého kontaktu s informátorom.

Part II

Cesta vedie do kopca. Nad jednotkou sa v diaľke týči kóta, ktorá je do polovice pokrytá lesnatým porastom. Prekračujeme železničné koľaje a cestu. Náš pohyb halí tma. Presun otvoreným terénom do mierneho kopca nám po mrazivom čakaní odčerpáva veľa síl. Polozmrznuté hrudy pôdy pod nohami znepríjemňujú každý krok. Vždy, keď je to možné, obsadzujeme najbližší kryt a skenujeme svoje okolie. Pauzujeme. Často. Po dosiahnutí úpätia kóty sa sedlom dostávame do blízkosti cieľovej oblasti. Posledná prestávka v línii deliacej pole od lúky a vyrážame do neznáma. Nemôžeme tušiť, či nás na mieste nečaká nepríjemné prekvapenie.

Buddy team 2LT Kotalík a RCT Forman obsadzujú prístupovú cestu, druhý buddy team CPT Patras a 1SG Oláh skúmajú objekt. Striedačka na futbalovom štadióne je prázdna. Hľadáme v okolí odpadkového koša. Snaha sa vypláca. Nachádzame uzavretú nádobu a mobilný telefón. Vraciame sa k prvému buddy teamu a sťahujeme sa rovnakou cestou, ako sme dorazili na miesto. Pomaly ale iste sa do tmy predierajú prvé náznaky začínajúceho rána.

CPT Patras sa snaží nadviazať spojenie s informátorom. Odpoveďou je, že ho má kontaktovať o pol hodinu. Civilisti. Ukladáme sa do bezpečia hromady siláže. Alebo hnojiva. Pokiaľ to dokáže zamaskovať našu pozíciu a prípadne zachytiť včeličku, je jedno, čo to je. Oddychujeme. Noc bola náročná. Čakanie pri vode mrazivé a unavujúce. Po uplynutí daného času sa CPT Patras opäť snaží kontaktovať informátora. Ďalšie čakanie. Civilsti. Nemôžu tušiť, čo máme za sebou, nakoniec im to môže byť aj jedno. Nejeden z nás sa teší na krátky spánok. Dohadujeme sa, že útočiskom nám bude kóta, ktorú sme pozorovali počas celého presunu od prekonania rieky. Ďalší telefonát. Úspech. Informácie obdržané, čas presunu na miesto odpočinku. Svitá. Paráda. Nič viac sme si nemohli priať.

Pridávame do tempa, fungujeme na 110 percent. Dostať sa z otvoreného terénu do lesa. Ideálne nepozorovane. Stúpame do strmého kopca a vnárame sa do chladného závoja stromov. Ešte niekoľko desiatok metrov. Výškových metrov. Posledné vypätie síl a sme na kóte, ktorú pozorne prehľadávame a skenujeme okolie. Žiadny kontakt. Ideálne. Vytvárame dve pozorovacie stanoviská a rozkladáme spacáky. Hliadku berie buddy team CPT Patras a RCT Forman, zatiaľčo 2LT Kotalík a 1SG Oláh lezú do spacákov. Dve hodiny. Potom výmena buddy teamov. Lepšie ako drôtom do oka.

Výmena buddy teamov sa nekoná. Volal informátor, máme sa s ním stretnúť o niekoľko kilometrov ďalej pri rieke. Balíme pozíciu, maskujeme naše stopy a schádzame z príkreho kopca smerom na juh. Po niekoľkých sto metroch stáčame smer presunu na západ a postupujeme úzkym predelom medzi krajom lesa a pásom porastu, ktorý poskytuje krytie. Narážame na prvé známky civilizácie. Tvorí ju niekoľko domov a neohradených záhrad. Po ceste máme čas odobrať si z potravinových dávok MRE niekoľko menších položiek a spotrebovať ich. Potrebujeme energiu. Nemenej dôležitá je voda, ktorej máme stále dostatok. Postupujeme terénom. Niekoľko menších údolí zarezaných presne 90 stupňov do smeru nášho presunu. Komplikovane a opatrne schádzame niekoľko metrov do každého údolia, aby sme následne mohli vystúpať na jeho druhej strane. Tento proces nás unavuje a čiastočne deprimuje. Po prekonaní x-tého údolia zastavujeme postup. Pred nami počujeme zvuk motorovej píly a pozorujeme skupinu kontaktov. Vyčkávame na vhodnú príležitosť a obchádzame kontakty s južnej strany, len niekoľko desiatok metrov pod nimi. Terén je otvorený, krytie poskytuje terénna vlna, pod ktorou je človek v relatívnom bezpečí. Presun prebieha dramaticky, no je realizovaný bez detekcie jednotky.

Schádzame do ďalšieho údolia, ktoré je výnimočné tým, že sa v ňom nachádza menší potok, široký najviac jeden meter. Toto je miesto, z ktorého sa vydáme za informátorom. Realizácia operácie XXXXXX, na ktorú sa vydáva prvý buddy team CPT Patras a 2LT Kotalík. Druhý buddy team v zložení RCT Forman, ktorý má za úlohu pozorovať okolie a varovať pred prípadným nebezpečenstvom, zatiaľčo 1SG Oláh má za úlohu doplniť zásobu vody. V prípade potreby sú buddy teamy v spojení cez kanál na vysielačke. Druhý buddy team do detailu plní úlohy a po dokončení strieda 1SG Oláh RCT Formana, ktorý na svojom mieste odpočíva. Priebežne overujeme aktivitu druhého buddy teamu. Všetko podľa plánu. Po niekoľkých desiatkach minút sa prvý buddy team vracia s informáciami, ktoré predávame veleniu. Balíme dočasnú pozíciu, nahadzujeme batohy s doplnenou vodou a postupujeme na sever.

Ďalším cieľom je pozorovanie aktivity na letisku, na ktorom sa predpokladá pohyb nepriateľských kontaktov a taktiež transport drog. Stúpame údolím. Žiadna cesta. Koryto potoka. Miesto je vlhké, chladné a nádherné. Až príliš romantické. Vychutnávame si každý krok, aj keď je namáhavý. Krytie nám poskytujú z oboch strán strmé stráne. Tu nás nikto sledovať nebude. Postup je pomalý, ale plynulý.

Po niekoľkých stovkách metrov vystupujeme z koryta na západnú stráň, kde postupujeme lesnou cestou. Napäto skenujeme okolie. Les je prekvapivo tichý a naplnený slabými slnečnými lúčmi. Cesta niekoľkokrát zahýba a dostávame sa na južnú hranicu lesa. Z krytu pozorujeme okolie a letisko. Negatívna aktivita. Prekonávame hustý porast a dostávame sa z východnej strany až na sever letiska. Každú chvíľu pozorujeme okolie. Sme napätí. Očakávame kontakt. Ten neprichádza. Pozorujeme severnú hranicu letiska a vyberáme miesto na zriadenie pozorovacieho stanoviska. Severná časť je tvorená nízkym tŕnistým porastom, ktorý je plný cestičiek vytvorených dobytkom. Prvá časť končí po niekoľkých desiatkach metrov, nasleduje predel, cez ktorý vedie prechod a následne porast pokračuje ďalej. Volíme pozíciu za prechodom.

Presúvame sa otvoreným terénom. Je to riskantné, no nie je iná možnosť. Okamžite zapadávame do porastu a pozorujeme. Žiadna aktivita. Vybudovanie stanoviska s orientáciou na východ až juhovýchod trvá niekoľko desiatok minút, je potrebné upraviť hustý tŕnistý porast a pôdu pod ním. Rozbaľujeme pozorovaciu techniku, pripravujeme monokulár, jeho statív, binokulár a fotoaparát. Naša pozícia sa nachádza 200m od veže, o ktorej predpokladáme, že ako jediná vyššia stavba môže slúžiť ako vhodné miesto na prípadné stretnutie záujmových osôb. Alebo miesto predania drog.

Prvý pozorovací buddy team v zložení  2LT Kotalík a 1SG Oláh je na pozícii. Služba trvá 3 hodiny, počas ktorých niekoľkokrát pozorujeme prichádzajúce osobné vozidlo. Všetky zmeny zapisujeme. Všetko je dôležité. Po uplynutí hliadky, niekoľkých položkách z potravinovej dávky MRE a dávkach žuvacieho tabaku budíme druhý buddy team. Striedanie. Zaslúžený odpočinok. Na jednom z dvoch spacákov sa pokazilo zapínanie. Teplota okolo 10 stupňov nie je prívetivá. Nedá sa nič robiť. Spať sa musí . . .

Druhá hliadka buddy teamu prebieha bez kontaktu s vozidlom. Teplota výrazne klesá a nad hlavami sa objavujú snehové vločky. Nádhera. Okolo 0130 obdržiavame informácie a ďalšie rozkazy z velenia. Po zhodnotení situácie padá rozhodnutie. Balíme pozorovacie stanovisko a vyrážame v ústrety tmavej noci, ktorá je extrémne chladná a tichá . . .  

Part III

Presúvame sa na juh. Otvorený terén v čiernej tme poskytuje paradoxne dobré krytie. Cestu určuje CPT Patras. Prechádzame na lesnú cestu, ktorá nás vedie niekoľko sto metrov od letiska. Schádzame k rieke. Našou úlohou je podporiť jednotku CHARLIE a eliminovať prebiehajúci transport drog z krajiny cez rieku. Postupujeme bez svetla, riziko detekcie nepriateľom je obrovské. Tlačí nás čas. Postupujeme rýchlo. Vyhýbame sa otvoreným priestranstám. Vchádzame do lesa. Kopec je extrémne strmý. Sme nútení rozsvietiť červené čelovky. Lesná pôda pod nohami kĺže. Každý využíva nestreleckú ruku na zachytenie sa o blízky strom. Občas sa stane, že sa človek nemá o čo chytiť. Nasleduje niekoľkometrový sklz. Ruky pevne držia primárnu zbraň. Okolie je tiché. Vchádzame do koryta malého potoka. Kopírujeme ho niekoľko desiatok metrov. Počujeme zvuky. Neprirodzené zvuky. Chvíľu nato pozorujeme červené svetlo na druhej hodine postupu. Zastavujeme. Podľa informácií z velenia by sa na letisko mala presúvať jedna naša jednotka. Nemôžeme riskovať konflikt a odhalenie nepriateľom.

Jednotka sa približuje, nemáme kam uhnúť. Riskujeme. CPT Patras, 2LT Kotalík a RCT Forman sa približujú k svetlu. Vsádzame takmer všetko na jednu kartu. O našom pôsobení v oblasti nemá nepriateľ žiadne informácie. Také sú naše doterajšie informácie. Po krátkom rozhovore plnom napätia vyzerá celá situácia neškodne. Prvotne si myslíme, že sa jedná o našu jednotku, obdržanie druhotných informácii má však efekt ako ľadová sprcha. Jedná sa o štvorčlennú nepriateľskú hliadku. CPT Patras úspešne kamufluje jeho vedomosť toho, že sme v prúseri. Nervóznych pár minút neškodnej konverzácie. “Ruky hore!” ozýva sa z úst veliteľa nepriateľskej jednotky, “všetci traja na zem”. Hmm, traja. Veliteľ nemá vedomosť o prítomnosti 1SG Oláha, ktorý je približne 5 metrov za jednotkou. Tma je priateľ. 1SG Oláh okamžite zapína široký kužeľ streleckej baterky a osvetľuje trojčlennú nepriateľskú hliadku. Nastáva kontrolovaný chaos. Na jeho deviatej hodine stojí dva metre ďaleko štvrtý nepriateľ, ktorý nereaguje. Nocou sa ozývajú výstrely sekundárnej zbrane. Každý a jeden zasahuje svoj cieľ. Tri telá padajú na zem. O niekoľko sekúnd je postarané aj o posledného člena nepriateľskej jednotky. CPT Patras a 2LT Kotalík zasúvajú M9-ky do púzdra. Jedna plne funkčná, druhá s fatálnou závadou. V konečnom dôsledku sa situácia vyriešila v náš prospech. 1SG Oláh má ošetrený škrabanec na ľavom lýtku a urýchlene pokračujeme z miesta stretu. Živých nás nedostanú.

Dostávame sa z lesa na otvorenú lúku. Kryje nás temnota noci a my postupujeme jej krajom smerom do doliny, k rieke. Niekoľkokrát sa vyhýbame miestam, kde pozorujeme biele hľadacie svetlá. Aktivita nepriateľa narastá. Geometrickou radou. Postupujeme južnou stranou lúky a snažíme sa kontaktovať velenie. Zastavujeme postup a počúvame. Oči sú zamerané do tmy. Identifikujeme zvuky, ktoré sa formujú len niekoľko desiatok metrov od nás. Zaľahávame a pozorujeme. Siluety. Ďalšia nepriateľská jednotka. Pre zmenu opäť nemáme kam uhnúť. Počítame nejasné tiene. Približujú sa. 20m. 8 kontaktov. Nie je čas nič vymýšľať. 15m. Na pokyn CPT Patrasa zahajujeme paľbu, roztiahnutý v línii na kraji lúky. Línia je dlhá 15m. Pálime bez svetla. Nepriateľ je zasiahnutý včeličkami, ohromene a zmätene paľbu opätuje. Náhodné výstrely zasahujú 2LT Kotalíka a RCT Formana, ktorí obsadili pravú stranu palebnej línie.

1SG Oláh reaguje na pohyb nepriateľa na tretej hodine. Kontakt sa pokúša o obchvat. Otočka a niekoľko metrov z kopca do vysokej trávy, kde pozoruje nič netušiaceho nepriateľa. Ten sa plíži pri zemi, nevydávajúc takmer žiadny zvuk. Oči si zvykli na tmu. 1SG Oláh ho pozoruje a čaká na priblíženie. 15m. 10m. Mieridlá na cieli. Ozýva sa salva. CPT Patras desí plížiaceho sa nepriateľa krátkou dávkou, ktorý zaľaháva a vyhadzuje dymovnicu. Ústup. Ticho. Tma. Dve minúty pozorujeme okolie. Príde nám to ako večnosť. Následne štartujeme na pomoc postreleným členom jednotky. Rameno a ruka, nič vážne. Hlásime veleniu našu pozíciu a utrpené zranenia. Nemáme predstavu, akú škodu sme napáchali nepriateľovi, ktorý sa stiahol. Tá psychická bola určite ohromná.

Rozkaz znie jasne, s ohľadom na prezradenie pozície a utrpené zranenia je potrebné spojiť sa s jednotkou CHARLIE a kontaktovať informátora. Následne je nutné informátora bezpečne previesť cez rieku a hranicu do bezpečnej zóny, kde sa rozhodne o jeho ďalšom osude. Vyrážame na východ a po prekonaní pletiva schádzame obývanou oblasťou na juh smerom k rieke. Narážame na známu železnicu, ktorou opatrne pokračujeme na miesto stretnutia s jednotkou CHARLIE. Niekoľkokrát pozorujeme zvýšenú aktivitu nepriateľa všade okolo nás, biele hľadacie svetlá a pohyb kontaktov. Prichádzame k rieke. Maskujeme čln a pripravujeme ambush. Informátor prichádza v sprievode dvoch ozbrojencov. Má štastie, že je označený, jeho strážcovia toto štastie nemajú . . .

Prehľadávame informátora. Okrem vlastných ľudí je našou prácou nikomu neveriť. Po odobratí všetkých potenciálnych zbraní ho prevážame na druhú stranu rieky. Svitanie. Sme nasadení už cez 36 hodín s minimálnym spánkom a v neprajnom počasí. CHARLIE kryje prevoz informátora a jednotky BRAVO na druhú stranu rieky. S ohľadom nato, že nemôžeme predpokladať správanie informátora,je nutné ho mať neustále pod dozorom. 1SG Oláh je jeho bodyguard. Vtipné. Nechráni však jeho, ale jednotky BRAVO a CHARLIE. Maskujeme čln na brehu rieky. Cesta do bezpečnej zóny vedie do tiahleho kopca. Perfektné. Ako by tých kopcov už nebolo dosť. Presúvame sa pomaly, vedie nás jednotka CHARLIE. Informátor sa pri každom pohybe najskôr pýta, či ho môže vykonať a vysvetľuje, čo chce urobiť. Presun je náročný. Niekoľkokrát sa zastavujeme a oddychujeme.

Kóta týčiaca sa nad nami sa preberá do nového dňa, ranné šero strieda pomalé svitanie. Odbočujeme na východ a traverzujeme. Na druhej strane údolia pozorujeme veľké množstvo aktivity. Search parties. Hľadajú nás. Vzdušná vzdialenosť k nim je rádovo kilometer až dva. Koncentrujeme sa na transport. Stále nemáme vyhrané. Otáčame sa na juhovýchod a vchádzame do tieňa lesa. Prerážame si cestu hustým porastom na lesnej stráni. 1SG Oláh má oči neustále na informátorovi. Len nech niečo skúsi. Uvidí. Všetci sú v napätí a v očakávaní. Zostupujeme ku komunikácii, na ktorej pozorujeme niekoľko vozidiel. Našich vozidiel. S úľavou pozorujeme krásne transportné vrtulníky. Predávame informátora posádke jedného z nich a rýchlo naskakujeme. Obmedzená nosnosť extrakčných prostriedkov spôsobuje, že sme nútení rozdeliť BRAVO do buddy teamov. Druhý team CPT Patras a 2LT Kotalík čakajú na mieste. Presun na utajenú základňu je krátky a príjemný. Po ceste pozorujeme hraničnú rieku, ktorá je kľudná a tichá. Vypíname zmysly a s úľavou si vychutnávame cestu. Vrtuľníky sa po výsadku buddy teamu 1SG Oláh a RCT Forman a transportovaného informátora okamžite otáčajú a mieria vyzdvihnúť zbytok jednotky BRAVO a CHARLIE. Všetko prebieha podľa plánu.

Na základni nás po príchode čaká debriefing. Ešte predtým však čakáme niekoľko desiatok minút na ostatné jednotky. Čakanie si spríjemňujeme teplým nápojom a zbytkami potravinových dávok MRE . . . . Dostali sme sa domov, misia bola zakončená úspechom.

Za AS SFOD PRAHA, C CO. 2/10th SFG, ODA067 by som chcel poďakovať organizátorom akcie za príjemnú možnosť stráviť niekoľko desiatok hodín v prostredí, kde si každý a jeden z jednotky BRAVO, konkrétne CPT Patras, 2LT Kotalík, 1SG Oláh a RCT Forman, dokázal dokonale vychutnať pocit ostrej bojovej misie, vžiť sa do vlastnej úlohy v operácii a vyliezť z vlastnej zóny konfortu. Vďaka patrí taktiež jednotke CHARLIE, ktorá nám pomáhala naplniť naše úlohy a s ktorou sme misiu dotiahli do úspešného konca.