Report: Eurowar 2013 (Miki)

Report operácie Eurowar 2013

Date: 16.-18.8.2013

Objective: obsadenie bodov záujmu, udržanie a potvrdenie kontroly nad opornými bodmi

„Once that first bullet flies past your head, politics and all that shit goes right out of the window.“

Plánovaná operácia Eurowar 2013 bola z nášho pohľadu novým konceptom, ktorý bol však zasadený do pre nás známeho prostredia. Presun jednotky na miesto určenia prebehol bez komplikácií a po prvotných prípravách sa jednotka dostavila na potrebný brífing, ktorý nám načrtol prvotný obraz o našej úlohe – získaniu určených bránených bodov, ktoré mali byť obsadené a využité pri našej globálnej kampani.

Presun jednotky na miesto začiatku operácie bol sprevádzaný panujúcou horúčavou, ktorá sa hneď z rána prihlásila o slovo, a každý a jeden z nás okamžite vedel, že to dnes už bude len a len horšie. Výstroj nás krásne hriala, IBA a plné FLC uberali fyzické sily pri pochode, no vzhľadom na nutnosť fyzickej a psychickej odolnosti členov jednotky sa nikto nemohol a koniec-koncov ani nechcel sťažovať.

Po upresnení informácií z primárneho brífingu sme zistili, že bude potrebné dobiť niekoľko strategických bodov v danom sektore predtým, než budeme môcť pokračovať do ďalšieho sektoru. Z tohoto zistenia vyplývalo jediné – čakal nás dlhý deň, ktorý sa ešte len začínal a nikto z nás netušil, kedy a či vôbec sa skončí.

Posledné dolaďovacie úpravy a jednotka sa vydala „na lov“, prvým cieľom bol bod v juhozápadnej časti sektora. Ostali sme v uskupení približne polovice našej plnej útočnej sily a presúvali sa po lesnej ceste smerom k bodu záujmu. Po niekoľkých desiatkach metrov sme obdržali od prieskumnej jednotky informáciu o kontakte na našej tretej hodine, na základe ktorej sme náš postup nasmerovali rozdelením jednotky a približne ďalších 15tich členov údernej skupiny na dve krídla, pokračovali sme hustým porastom, ktorý bránil viditeľnosti, a tak sa postupovalo opatrne smerom k hlásenému kontaktu. Niekoľkokrát sme začuli nepriateľskú paľbu, ktorá však bola orientovaná na tretiu hodinu nášho postupu. Po prekonaní hustého porastu sme sa bez strát dostali do zmiešaného lesa, kde sme narazili na väčšiu skupinu odporu, ktorá však po tuhom boji bola eliminovaná. Postup pokračoval. Križovatka pred nami a utekajúci nepriateľ znamenal dobrú úroveň morálky pre jednotku, po obsadení križovatky sme zahli na deviatu hodinu a krajom lesa ďalej vytláčali malé skupiny protivníka smerom k opornému bodu. Na nasledujúcej križovatke sa náš postup spomalil, prispela tomu potýčka s protivníkom, ktorý sa objavil v tyle nášho postupu. Okrem toho sme sa taktiež dozvedeli, že bod, na ktorý sme tlačili z juhu bol dobitý a vzhľadom na avizovaný úspech pri tlaku na druhý bod sme boli vyslaní na druhý bod. Vrátili sme sa po vlastných stopách na prvú križovatku, zatlačili na západ a po niekoľkých desiatkach minút boja v hustom poraste dobili bránenú pozíciu, čo znamenalo presun na posledný bod sektoru.

Cesta na sever prebehla bez konfliktov, naše jednotky odviedli dobrú prácu a vyčistili takmer celú strednú časť sektoru. Severný bod umiestnený na vrchole približne 150 metrového kopca neveštil nič dobré. Po prekonaní prvého kopca sme sa dostali nebezpečne blízko k hliadkujúcemu nepriateľovi, doslova sme mohli počuť, o čom sa hliadky rozprávajú, a tak sa po tomto zatlačení rozhodlo na niekoľko desiatok minút zotrvať na pozícii a vyslať jedno- až dvojčlenný výskum, ktorý mal za úlohu zistiť, s čím budeme mať dočinenia. Po návrate veliteľ rozhodol o pokuse prelomiť defenzívne postavenie obchvatom z južnej strany pozície, čo sa nakoniec ukázalo ako síce dobre  myslená, no nesplniteľná úloha. Palebná prevaha a výšková výhoda nepriateľa nás držala pri zemi a pri takmer každom pokuse o získanie niekoľkých málo metrov bol niektorý z členov jednotky zranený, čo vyústilo v statickosť celej jednotky a prebratie iniciatívy protivníkom, ktorý sa pokúsil o obchvat z našej južnej strany. Nasledoval zrýchlený ústup do bezpečnej oblasti a niekoľkominútová pauza na doplnenie tekutín, prípadne energie. Práve tu sa osvedčila First Strike Ration, ktorá doplnila batérie 2LT. Kotalíka a MSG. Oláha.

Po obdržaní informácie, že dobívaný bod je pod našou kontrolou a vydaniu rozkazu na zatlačenie na ďalší sektor, sa jednotka začala predierať hustou kosodrevinou k určenému bodu, ktorý ležal na ceste sčasti odhalenej menšou lúkou. A bolo to práve tu, kde sa hustý porast podpísal na takmer CQB podmienkach boja, obsadenie bodu bolo sprevádzané hustou nepriateľskou paľbou a zároveň skalopevným odhodlaním 2LT. Kotalíka za každú cenu bod získať, z čoho vyplývalo nadľudské odhodlanie vložené do tohoto cieľa (a samozrejme efektné pristátie v prachu cesty s M9A1 v ruke). Objective splnený a nás čakal presun niekoľko stovák metrov k nami okupovanému poslednému bodu tohoto dňa – jednalo sa o známu pozíciu na križovatke takmer uprostred oblasti. Počiatočný hladký presun bol zastavený nutnosťou pohybovať sa v neprehľadnom teréne nečujne, a tak sa jednotka rozdelila do niekoľkých buddy teamov, ktoré mali za úlohu zatlačiť na pozíciu zo severnej a západnej strany. Dobitie bodu takmer stálo život 2LT. Kotalíka, ktorého helma s ťažkosťami odolala zásahu z bezprostrednej blízkosti, no po ošetrení vážneho zranenia bol 2LT. schopný pokračovať v boji. Deň sa chýlil ku koncu, a tak velenie rozhodlo, že nočnú časť operácie prenechá vhodnejšie vybaveným jednotkám, ktoré boli po našom výkone určite plné síl a elánu.

Druhý deň operácie začal prijatím rozkazov na hlavnom veliteľstve, kde nám bolo oznámené, že vzhľadom na rýchlosť nášho postupu je potrebné dobiť už len niekoľko málo posledných pozícií. Po presune na poslednú dobitú pozíciu jednotka prešla do statusu red-con-one a pokračovala podľa rozkazov v prieskume oblasti. Presun zalesneným terénom prebiehal bez vážnejších komplikácií a po zaistení oblasti na kraji lesa sa jednotke podarilo eliminovať dva nepriateľské kontakty, ktoré bránili neďaleký bunker. Rýchlosť presunu jednotky prekvapil nepriateľa, ktorý bol v kontakte s druhou časťou našich síl a sťahoval sa smerom k bunkru, kde na nepriateľa čakala naša jednotka, ktorá po obsadení pozície čakala na dosunutie zbytku spojeneckých síl.

Predposledná pozícia bola bránená aj vďaka rozľahlému prehľadnému terénu, ktorý tvoril obranný perimeter približne 50 až 100 metrov okolo vyvýšenej pozície na križovatke šiestich ciest. Tento prirodzený bunker v kombinácii s vysokým trávnatým porastom poskytoval krytie pre obrancov, ktorý spôsobili našim silám značné straty, no po niekoľko desiatok minút trvajúcom boji sme sa zmocnili aj tejto obrannej pozície a vychutnali si niekoľkominútovú taktickú prestávku spojenú s poslednou bojovou poradou. Plán na posledný bod bol zatlačiť na nepriateľa z troch strán, naša jednotka mala na starosti juhovýchodný perimeter, ktorý mal prestavovať kamufláž hlavného útoku vedeného zo severnej strany pozície. Posledné zbytky nepriateľa neboli veľké a najväčším problémom bolo zamedzenie blue-on-blue kontaktu, no nakoniec sa jednotka dostala na posledný bod, čím potvrdila svoju dominanciu v sektore a danej kampani.

Operácia slávila svoje naplnenie a jednotka sa po dobre vykonanej práci mala právo s hrdosťou vrátiť na základňu, odkiaľ bola transportovaná na domovskú základňu.